Karolínka Kaderová
Kajkin blog

Niečo o mne a mojích prvých pokrokoch.

8.9.2011 autor karolinka

Dlho som Vám o mne nič nenapísala. Ale keď stále niekde sme a niečo robíme, tak potom sa človeku už ani písať nechce Občas som Vám prihodila nejaké fotky, čo asi tak robím. Naši hovoria, že som veľmi učenlivá a že napredujem rýchlo, ale však,kto by nenapredoval, keď mám dvoch takých skvelých bračekov, ktorý sa o mňa starajú a všetko mi ukazujú.

Takže postupne som sa naučila veci chytiť, prípadne s nimi rôzne šermovať, pretáčať sa. Najprv z chrbta na brucho a neskor aj z bruška na chrbát. Keď som bola na bruchu, tak som rôzne cvičila, plávala na suchu, či robila mostík, naťahovala sa za hračkami. Dávali mi hračky všade okolo mňa, ale tak aby som ich nedočiahla. Najprv som sa na nich hnevala, že prečo mi to dávajú tak ďaleko, ale už som pochopila prečo. Pomohlo mi to posunúť sa opäť ďalej. Najprv som len trepotala nohami a rukami,no to moc nepomáhalo, to na suchu nefungovalo, iba vo vode (tam som naozaj rada). Tak som musela vyskúšať niečo iné. Rodičia mi pomáhali a občas mi pridržali nohy, aby som sa zaprela a postupne som na to prichádzala. Najprv som sa posúvala doskokom, ako taká malá žabka, potom som vždy vyskúšala, že či už som dostatočne blízko ku hračke, aby som si ju mohla zobrať, poriadne som natiahla ruku, potom som si povedala, že ešte kúsok musím a tak som sa natiahla ešte raz poriadne natiahla, no to ma zas prekoprclo na chrbát, no tak som sa hneď prehupla naspäť na brucho a opäť nasledoval doskok a skúška vzdialenosti s prehúpnutím na chrbát.

Potom som si povedala, že by sa to dalo aj inak a tak som hľadala ďalšie možnosti. A tak som postupne došla na plazenie frontového vojaka, no to ma bavilo dva dni a prešla som na štvornožkovanie a to Vám je paráda, nenarobím sa tak ako pri plazení, aj som rýchlejšia, takže sa mi otvorili nové možnosti objavovania. Najradšej som v detskej izbe, tam je toľko zaujímavosti.

Samozrejme napredujem aj v reči, džavocem stále viac a viac. Najradšej, keď mám niečo v puse. Rada hrýziem hryzátka. Masírujem si tým dasienka,ktoré teraz tak svrbia. No postupne mi vychádzajú zúbky, dva už sú vonku ale už začínajú vykúkať aj tie horne pomaly.

Na pozorovanie mám stále niečo nové, chodíme na spoločné výlety na rôzne miesta. Sme všetci dobrí cestovatelia a zvládneme aj dlhé trate. Kubi sa o mňa počas cesty stará, ak niekde odhodím hračku, či dudlík, tak mi ich nájde a podá.

Pozrite si moje albumy, kde uvidíte ako som rástla. Môj album Pol rôčka a Kajkin 7.mesiac .

Tak to by bolo na teraz všetko, pekný deň Vám prajem

Vaša Kajka

Pridané do kategórie Karolínkine príbehy | Pridajte komentár

Môj príchod na svet

13.2.2011 autor karolinka

Ahojte,

predstavovať sa Vám asi nemusím, vy mňa už poznáte všetci, čakali ste na mňa celých deväť mesiacov, čo som bola v maminom brušku. Ja vás tiež už pomaly spoznávam a časom Vás budem poznať všetkých. Napíšem Vám teraz niečo o mojom príchode na svet. V maminom brušku mi bolo fajn, ale predsa mi už ku koncu začalo byť tesné, tak som to mamine neustále dávala najavo a najviac v noci, keď chcela spať. Lebo ako náhle si ľahla na bok, tým mi zmenšila môj životný priestor.

S tým kedy zavítam do Vášho, teraz už aj môjho nového sveta, som troška váhala. Bola som nerozhodná, tak som mame posielala falošné signály. Raz už také, že mamina s tatom išli so zabalenou taškou do pôrodnice, no hneď ako tam došli, som si povedala, že ešte chcem byť u maminy a tak sme sa opäť vrátili domov a ten správny čas prišiel až o dva týždne potom 7.1.2011 a aj to maminu chceli poslať domov, lebo som sa asi zľakla, že by som mala ísť už von. Tak keď maminu dali na monitor, kontrakcie prestali a chceli ju už poslať domov, no potom doktor povedal, že ono to pôjde len to bude ešte chvíľu trvať a tak poslali tata domov a nás s maminou dali na čakačku, potom sa to rozbehlo a o dve hodinky už sme tatovi volali, nech rýchlo pride, lebo už ho chcem vidieť. Ešte sme s maminou jednu dve kontrakcie predýchali, aby tato bol pri tom, keď vykuknem na svet. Tatino prišiel 21,15 na pôrodnu sálu a ja som bola na svete 21,22. Mama hovorí, že to bol najľahší pôrod zo všetkých troch. Vraj jej dosť pomohlo to nové pôrodné kreslo, na ktorom ju mohli doktori polohovať a dali ju skoro do sedu, tak sa jej lepšie tlačilo. Tak na prvé zatlačenie odišla plodová voda a na druhé už bola moja hlavička vonku. Hneď som sa samozrejme ozvala, ale tak aspoň všetci vedeli, že som v poriadku. Potom ma nachviľu dali mamine a až do rána som musela vydržať bez nej. Ale o 5,30 ma doniesli späť k mamine a už sme boli stále spolu.

V izbe spolu s nami, boli ešte daľšie dve novorodeniatka, no ja som z nich bola najpokojnešia, moc ma ani nepočuli plakať, papať som hneď začala ukážkovo a veľa z dňa som prespala. Do nemocnice sa na mňa došli kuknúť moji bračekovia a veľká časť rodiny, ako i kamaráti. V nemocnici sme boli len krátko, lebo všetky vyšetrenia dopadli u mna aj maminy dobre a tak si pre nás mohli prísť naši chlapi a odviezť nás domov.

Fotky z pôrodu nájdete u jakubka http://jakubko.kadera.eu/fotky/narodila-sa-nam-karolinka/ a dnes som pre Vás vybrala nejaké fotky z nemocnice http://karolinka.kadera.eu/fotky/prichod-na-svet/

Majte sa pekne, čoskoro Vám napíšem o mojom 1.mesiaci. Karolínka