Môj príchod na svet

13.2.2011 autor karolinka

Ahojte,

predstavovať sa Vám asi nemusím, vy mňa už poznáte všetci, čakali ste na mňa celých deväť mesiacov, čo som bola v maminom brušku. Ja vás tiež už pomaly spoznávam a časom Vás budem poznať všetkých. Napíšem Vám teraz niečo o mojom príchode na svet. V maminom brušku mi bolo fajn, ale predsa mi už ku koncu začalo byť tesné, tak som to mamine neustále dávala najavo a najviac v noci, keď chcela spať. Lebo ako náhle si ľahla na bok, tým mi zmenšila môj životný priestor.

S tým kedy zavítam do Vášho, teraz už aj môjho nového sveta, som troška váhala. Bola som nerozhodná, tak som mame posielala falošné signály. Raz už také, že mamina s tatom išli so zabalenou taškou do pôrodnice, no hneď ako tam došli, som si povedala, že ešte chcem byť u maminy a tak sme sa opäť vrátili domov a ten správny čas prišiel až o dva týždne potom 7.1.2011 a aj to maminu chceli poslať domov, lebo som sa asi zľakla, že by som mala ísť už von. Tak keď maminu dali na monitor, kontrakcie prestali a chceli ju už poslať domov, no potom doktor povedal, že ono to pôjde len to bude ešte chvíľu trvať a tak poslali tata domov a nás s maminou dali na čakačku, potom sa to rozbehlo a o dve hodinky už sme tatovi volali, nech rýchlo pride, lebo už ho chcem vidieť. Ešte sme s maminou jednu dve kontrakcie predýchali, aby tato bol pri tom, keď vykuknem na svet. Tatino prišiel 21,15 na pôrodnu sálu a ja som bola na svete 21,22. Mama hovorí, že to bol najľahší pôrod zo všetkých troch. Vraj jej dosť pomohlo to nové pôrodné kreslo, na ktorom ju mohli doktori polohovať a dali ju skoro do sedu, tak sa jej lepšie tlačilo. Tak na prvé zatlačenie odišla plodová voda a na druhé už bola moja hlavička vonku. Hneď som sa samozrejme ozvala, ale tak aspoň všetci vedeli, že som v poriadku. Potom ma nachviľu dali mamine a až do rána som musela vydržať bez nej. Ale o 5,30 ma doniesli späť k mamine a už sme boli stále spolu.

V izbe spolu s nami, boli ešte daľšie dve novorodeniatka, no ja som z nich bola najpokojnešia, moc ma ani nepočuli plakať, papať som hneď začala ukážkovo a veľa z dňa som prespala. Do nemocnice sa na mňa došli kuknúť moji bračekovia a veľká časť rodiny, ako i kamaráti. V nemocnici sme boli len krátko, lebo všetky vyšetrenia dopadli u mna aj maminy dobre a tak si pre nás mohli prísť naši chlapi a odviezť nás domov.

Fotky z pôrodu nájdete u jakubka http://jakubko.kadera.eu/fotky/narodila-sa-nam-karolinka/ a dnes som pre Vás vybrala nejaké fotky z nemocnice http://karolinka.kadera.eu/fotky/prichod-na-svet/

Majte sa pekne, čoskoro Vám napíšem o mojom 1.mesiaci. Karolínka

Pridané do kategórie Karolínkine príbehy

Copyright © 2011 Karolínka Kaderová