Karolínka Kaderová
Niečo o mne a mojích prvých pokrokoch.

Niečo o mne a mojích prvých pokrokoch.

8.9.2011 autor karolinka

Dlho som Vám o mne nič nenapísala. Ale keď stále niekde sme a niečo robíme, tak potom sa človeku už ani písať nechce Občas som Vám prihodila nejaké fotky, čo asi tak robím. Naši hovoria, že som veľmi učenlivá a že napredujem rýchlo, ale však,kto by nenapredoval, keď mám dvoch takých skvelých bračekov, ktorý sa o mňa starajú a všetko mi ukazujú.

Takže postupne som sa naučila veci chytiť, prípadne s nimi rôzne šermovať, pretáčať sa. Najprv z chrbta na brucho a neskor aj z bruška na chrbát.  Keď som bola na bruchu, tak som rôzne cvičila, plávala na suchu, či robila mostík, naťahovala sa za hračkami. Dávali mi hračky všade okolo mňa, ale tak aby som ich nedočiahla. Najprv som sa na nich hnevala, že prečo mi to dávajú tak ďaleko, ale už som pochopila prečo. Pomohlo mi to posunúť sa opäť ďalej. Najprv som len trepotala nohami a rukami,no to moc nepomáhalo, to na suchu nefungovalo, iba vo vode (tam som naozaj rada). Tak som musela vyskúšať niečo iné. Rodičia mi pomáhali a občas mi pridržali nohy, aby som sa zaprela a postupne som na to prichádzala. Najprv som sa posúvala doskokom, ako taká malá žabka, potom som vždy vyskúšala, že či už som dostatočne blízko ku hračke, aby som si ju mohla zobrať, poriadne som natiahla ruku, potom som si povedala, že ešte kúsok musím a tak som sa natiahla ešte raz poriadne natiahla, no to ma zas prekoprclo na chrbát, no tak som sa hneď prehupla naspäť na brucho a opäť nasledoval doskok a skúška vzdialenosti s prehúpnutím na chrbát.

Potom som si povedala, že by sa to dalo aj inak a tak som hľadala ďalšie možnosti. A tak som postupne došla na plazenie frontového vojaka, no to ma bavilo dva dni a prešla som na štvornožkovanie a to Vám je paráda, nenarobím sa tak ako pri plazení, aj som rýchlejšia, takže sa mi otvorili nové možnosti objavovania. Najradšej som v detskej izbe, tam je toľko zaujímavosti.

Samozrejme napredujem aj v reči, džavocem stále viac a viac. Najradšej, keď mám niečo v puse. Rada hrýziem hryzátka. Masírujem si tým dasienka,ktoré teraz tak svrbia. No postupne mi vychádzajú zúbky, dva už sú vonku ale už začínajú vykúkať aj tie horne pomaly.

Na pozorovanie mám stále niečo nové, chodíme na spoločné výlety na rôzne miesta. Sme všetci dobrí cestovatelia a zvládneme aj dlhé trate. Kubi sa o mňa počas cesty stará, ak niekde odhodím hračku, či dudlík, tak mi ich nájde a podá.

Pozrite si moje albumy, kde uvidíte ako som rástla. Môj album Pol rôčka a Kajkin 7.mesiac .

Tak to by bolo na teraz všetko, pekný deň Vám prajem

Vaša Kajka